Dnes už je každému jasné, že prechádzame vážnou spoločenskou krízou. Pre mnohých z nás je to aj osobná kríza, či už z hľadiska práce, vzťahov, duševného a telesného zdravia či životnej filozofie.

V tomto texte nechcem robiť analýzu príčin a súvislostí diania okolo koronavírusu. Chcem ponúknuť jednotlivcovi – učiteľovi jogy, alebo komukoľvek inému – perspektívu, ako sa ku kríze dá pristúpiť zrelo, tvorivo a konštruktívne.

V jogovej filozofii je známy pojem čakier. Najčastejšie sú interpretované ako energetické centrá spojené so životnou energiou (pránou) a tiež so žľazami s vnútornou sekréciou. Čakry sú však spojené aj s duševným životom človeka a s konkrétnymi kvalitami, ktoré dospelý človek môže a má rozvíjať, ak chce pracovať na väčšej múdrosti a zrelosti charakteru. Súvisia tiež s jednotlivými obdobiami života človeka a kladú pred neho určité učebné výzvy.

Učiteľ jogy s duševným rozmerom Heinz Grill pripisuje 5. čakre (višudha čakra) základnú schopnosť, ktorú označuje ako odpútanie sa od starého a nový začiatok[1]. Znamená to prakticky schopnosť, dokázať pristupovať k cvikom, k ľuďom aj celkovo k životu nanovo. Necvičiť, nekomunikovať a nežiť ďalej z rutiny doterajšieho života. Dokonca sa vedieť vyslobodiť z pút výchovy, genetického aj spoločenského predurčenia, a začať svoj život tvoriť odvážne, slobodne a nanovo na základe dosiahnutého poznania. Vyžaduje si to veľkú bdelosť vedomia a tiež odvahu, konfrontovať sa s tým, čomu človek doposiaľ veril, aké vzorce a presvedčenia viedli jeho prežívanie aj konanie. A napokon jasnú predstavu ideálu – teda toho, ako by som svoj život rád nanovo stvoril. K takýmto krokom sa človek paradoxne môže lepšie odhodlať v situácii krízy, ktorá ho svojou silou (často veľmi nepríjemnou) uvoľní z vychodených koľají a dá mu šancu (a niekedy až nutnosť) začať odznova.

V dnešnej situácii počujeme veľa hlasov, ktoré nás povzbudzujú, aby sme nejaký čas vydržali bezpečnostné opatrenia, a potom, ak budeme disciplinovaní a nevystrčíme nos z domu, môžeme sa opäť vrátiť k normálnemu životu. Toto je veľká ilúzia. Odborníci jasne hovoria, že koronavírus tu s nami už bude aj ďalej a my sa s ním musíme naučiť žiť, individuálne aj ako spoločnosť. Zároveň by bola snaha vrátiť sa k životu tak, ako to bolo doteraz, premárnením možností, ktoré kríza ponúka.

Aby sme mohli individuálne aj spoločensky začať po prvotnom zamrznutí opäť nejako žiť, potrebujeme začať pri predstavách. V joge to poznáme v podobnej súvislosti cvičenia. Keď sa chce cvičiaci naučiť nejakú ásanu, napríklad stoj na hlave alebo pozíciu škorpión, ako prvé si musí vytvoriť jasnú predstavu, ako taký cvik vyzerá a ako sa doň dá dostať. Väčšinou si preto pozrie učiteľa, ako cvik predvedie, alebo fotografiu či video. Čím jasnejšiu a presnejšiu predstavu cviku získa, tým ľahšie a krajšie sa mu potom samotný cvik podarí vykonať. Sila predstavivosti dokáže viesť pohyb, teda činy človeka. Súčasne ho vie aj motivovať, dodať mu potrebnú chuť a energiu na zvládnutie aj náročnejších polôh. Ak mám napríklad živú predstavu toho, ako vystúpim na Kriváň, dodáva mi to silu do nôh a chuť kráčať. Vďaka živej predstave sa mi ide oveľa ľahšie, než keby ma niekto do výletu len nasilu dotlačil.

Dnešná situácia – najmä prijaté bezpečnostné opatrenia – neumožňujú mnohým ľuďom ešte naplno vykonávať svoju prácu. Nik nám ale nemôže zakázať plánovať si ju do budúcna čo najjasnejšie a čo najživšie. Čím poctivejšie sa zhostíme tejto plánovacej fázy, tým kvalitnejšie a s väčšou chuťou a silou sa pustíme do realizácie projektov vtedy, keď bude naplno možná.

Aby sme zapojili aj kvalitu transformácie či nového začiatku, môžeme začať od otázky, na akých základoch chceme vystavať svoju ďalšiu pracovnú (ale aj vzťahovú a voľnočasovú) orientáciu. Ktoré veci z doterajšej práce / života radi necháme za sebou ako dnes už nepotrebné, tak ako detské topánky, z ktorých sme už vyrástli. A ktoré nové impulzy do našej práce / života naopak chceme pridať tak, aby dával/a zmysel a náplň nám samým a súčasne bol/a užitočná pre naše okolie.

V kríze človeku jasnejšie vystúpia aj dôležité hodnoty, ktoré nám ju pomáhajú ustáť dôstojne a so cťou. Osobne si tieto dni najviac uvedomujem obrovský význam medziľudského kontaktu, živých skutočných stretnutí a vzťahov plných záujmu a prajnosti pre duševné, ale aj telesné zdravie človeka. Silno vnímam dôležitosť duše a krásnych duševných zážitkov. Tiež potrebu ľudského ducha, môcť viesť a riadiť svoj život samostatne a slobodne, bez manipulácií či priamych zákazov a príkazov zo strany štátu či iných inštitúcií. Veľmi zreteľne vnímam potrebu udržať si jasné, pevné a odhodlané vedomie, ktoré dokáže dôstojne čeliť strachom a obavám vychádzajúcim z vlastného podvedomia alebo z vplyvov okolia.

Napokon som si všimol, že ľudia, ktorí sa dlhodobo a vážne zaoberajú otázkami spirituality a životnej filozofie, a dospeli k pohľadu na človeka ako na večnú bytosť, ktorá ďaleko presahuje naše fyzické bytie na Zemi, sú dnes oveľa pokojnejší, statočnejšie čelia vzniknutej situácii a dokážu byť oporou aj pre ľudí vo svojom okolí. Nemám na mysli inštitucionalizované náboženské formy, tie sa naopak ukazujú byť veľmi slabými. Hovorím o skutočnom autentickom vytváraní si vzťahu k nejakým vyšším ideálom, ktoré prináša niekto z veľkých duchovných učiteľov Západu alebo Východu. A tiež úprimnú snahu žiť vo svojom živote v súlade s týmito ideálmi.

Preto keď uvažujem nad mojimi budúcimi hodinami jogy, chcel by som v nich prinášať ľuďom práve tieto dôležité kvality. Utvárať hodiny jogy ako možnosti medziľudského stretnutia, pri ktorom sa učiteľ a žiaci vnímajú navzájom a spoločne sa učia a dosahujú pokroky. Okrem telesného pohybu vdýchnuť cvikom aj umelecko-estetický rozmer, aby oslovovali dušu človeka. Podporiť slobodu človeka v konfrontácii s obmedzeniami tela aj spoločnosti. Posilňovať vedomie, ktoré dokáže viesť pohyb a odolávať strachom. A napokon vyučovať jogu ako spirituálnu disciplínu, ktorá človeku prináša prepotrebný pocit, že patríme k celku tohto sveta, sme s ním spojení a že naše duševné aj duchovné bytie ďaleko presahuje smrteľné fyzické telo. Na základe tohto pohľadu môžeme dokonca prestať vnímať smrť ako obrovské ohrozenie, ale pozerať na ňu ako na prirodzenú súčasť života. A menej sa triasť o jej oddialenie a viac sústrediť svoje kapacity na to, ako využijeme ten čas života, ktorý nám bol vymeraný osudom či vyššími silami.

Tieto závery sú moje osobné, vám ich ponúkam ako inšpiráciu. Ak vás niektoré z nich inšpirujú, budem rád. Rovnako tento text splní svoj účel aj vtedy, keď na pozadí tejto krízy objavíte sami iné hodnoty, na ktorých vám osobne záleží a ktoré chcete aktívne vnášať do svojho pracovného aj osobného života. Či už ako učitelia jogy, alebo v iných profesiách. Každé ľudské povolanie má okrem praktickej stránky aj hodnotovú rovinu a dnešná situácia ponúka výbornú možnosť, nanovo si ju premyslieť a preosiať. Takýmto spôsobom môžeme nepríjemnú situáciu premeniť „na zlato“ tvorením novej, krajšej a hodnotovejšej spoločnosti.

Pribylina, 10. apríl 2020

Mgr. Matej Štepita, lektor jogy a duševného zdravia, škola jogy Premena

[1]   Heinz Grill: Duševná dimenzia jogy, kapitola: višudha čakra – odpútanie a nový začiatok