Povolanie učiteľa väčšina ľudí vníma ako poslanie. Dalo by sa charakterizovať ako poslanie prinášať nové impulzy, inšpirácie, znalosti, s cieľom prakticky obohatiť život žiakov. Nijak inak to nie je ani v povolaní jogového učiteľa. Čo presne to však znamená v kontexte jogového učiteľa? Aké impulzy môže jogový učiteľ prinášať pre praktický život? A aké zásady musí jogový učiteľ dodržať, aby sa to dobre podarilo?
V článku Vám prinášam pár tipov, ako presne a akými nástrojmi jogový učiteľ vie z dlhodobého hľadiska podporiť rozvoj kvalít u svojich žiakov, kvalít alebo schopností využiteľných pre praktický a každodenný život. Posvieťme si teda na jednotlivé možnosti.
Začnime ásanami. Každý jogový učiteľ pozná ásany, jednotlivé jogové pozície. Pozná ich technické prevedenie, zdravotné účinky, riziká a špecifiká, a mal by byť schopný svojim žiakom sprostredkovať podstatu pohybu, vysvetliť im, kde začať, aby sa ásane postupne priblížili, aby sa ju postupne naučili. Dlhodobým cieľom by však mohlo byť ešte hlbšie poznanie ásany, chuť k nej doslova preniknúť, objaviť jej obsah. V jednoduchej reči by sme mohli povedať, objaviť, akú myšlienku ásana nesie. Akú myšlienku sú ľudia schopní jej dlhodobým cvičením a zaoberaním sa niekde hlboko v duši objaviť. Človek tak postupne odkrýva ich tajomstvá, postupne odhaľuje krásu ich obsahu. A až tak úplne nezáleží na tom, ako nahlas sa myšlienky pomenujú slovne počas hodiny, skôr na tom, ako ich má učiteľ živé a prítomné, ako ich má živé už predtým ako danú ásanu ukáže prvý krát na tej hodine. Ako veľmi ich pozná, vie s nimi narábať, ako veľmi sa samotný obsah prediera von z jeho pohybov. Obsah ásany, myšlienku, ktorú nesie by sme mali my, učitelia jogy neustále a nanovo spoznávať a objavovať, aby bol obsah ásan naozaj živý.
Škorpión je pekný príklad, v praxi sa človek stále a znova ťahá dohora za nohami, neustále sa snaží premeniť starú formu na najbližšiu krajšiu, neustále sa vzpriamuje k ideálu. To je aj údel človeka, neustále sa snažiť vytvoriť zo seba lepšieho človeka, priblížiť sa k ušľachtilosti a morálnosti o niečo viac. Neustála premena, napriamovanie sa ku krajšej realite, je jeden z obsahov škorpióna, veľmi pekný a hodný úsilia.
Jednotlivé ásany s ich obsahom sa dajú sprostredkovať rôznym spôsobom, niekedy majú podobný výraz, oslovia dušu rovnako, inokedy zas môže práve dobre zvýraznený kontrast podčiarknuť myšlienku či zámer. I práca s ásanami, ich citlivé spájanie, napájanie, rytmické spracovanie vie podporiť moju tézu či hypotézu, vie ľuďom pomôcť ju spoznať či zachytiť. A preto je veľmi dôležité už pred hodinou mať tému hodiny, prípadne celého kurzu jasnú a premyslenú. Chcem ľudí naučiť citlivo vnímať okolie aj počas fyzicky náročných ásan, chcem ich naučiť prekonávať strach, chcem ich naučiť peknému ladnému pohybu či udržať bdelé vedomie a pozornosť dlhší čas? Chcem ich naučiť trpezlivosti, stanovovať si ciele, či umeniu formovať a pretvárať veci a telo podľa myslenej predlohy? Tém sa určite nájde oveľa viac, človek ju však musí mať jasne pomenovanú a musí sa rozhodnúť, že sa k nej postupne s ľuďmi prepracuje.
Vraj v jednoduchosti je krása, ďalšia zásada je celkom jednoduchá, dalo by sa povedať až banálna. Dobre sa pozrieť na ľudí v sále. Kde momentálne sú, v práci, doma, či naozaj na podložke. Všimnúť si ich gestá, výraz a hlavne oči. Oči vedia veľa povedať, nakoľko jasný či zahmlený je ich pohľad, nakoľko živé majú oči, koľko svetla je v nich. Vnímajú viac Vás, alebo seba a svoje boliestky, vedia sa dobre pozrieť na to čo im chcete povedať? Tiež ich pohyby, sú ich pohyby trhané, výbušné, ladné či intenzívne? Každá maličkosť vie našepkať, čím presne moju tému hodiny dostanem naozaj ku každému, ako presne oslovím naozaj každého, a nakoľko sa mi to práve darí. A akú tému presne by práve títo ľudia na mojej hodine potrebovali.
Keď už poznám ásany, poznám ľudí, už stačí „len“ dať si dobre záležať na vpracovávaní témy do ľudí. Joga je predovšetkým praktická disciplína, netreba sa šetriť, ale poriadne prevetrať kosti a svaly. Dať si záležať, aby to čo hovorím som naozaj ako učiteľ aj spravil. Nestačí ľuďom povedať, že paščimottanásana alebo poloha kliešte vyjadruje prekonávanie hraníc a dosahovanie cieľov, keď moje prevedenie sa podobá skôr jemnému natiahnutiu po poobednom šlofíku. Ľudia to musia vidieť v mojom pohybe, musia vidieť intenzívne vzpriamenie sa k cieľu, intenzívnu dynamiku pohybu, a cítenie prekonania hraníc musí mať učiteľ živé už keď začne o kliešťoch hovoriť. Cítenie a obsah cviku musí byť pre učiteľa jasný a kedykoľvek po ruke, aby sa šíril a inšpiroval ľudí, aby prebudil záujem.
Treba si tiež dať naozaj záležať, aby to o čom hovorím, naozaj každý cvičiaci zažil. Najskôr potrebujem ľudí prebudiť ak ešte nie sú a dostať ich dobre na hodinu, vytiahnuť ich pozornosť od nich k téme. Je viacero spôsobov, ich oslovením, kontaktom, pár pozdravmi slnku, jednoduchšou rovnovážnou pozíciou na začiatku sa ľudia tiež trošku prebudia, prípadne ak sa už lepšie poznáte aj otázkou k téme a ich aktívnym zapojením. Aby sa vedeli dobre pozrieť na to, čo im chcete ukázať, aby dobre počuli to, čo im hovoríte. Aj záujem o danú vec vznikne len v prípade, že jej venujete pozornosť.
Druhým krokom je naozaj sprostredkovať tému každému na hodine. Ako keď chcete nakresliť jablko, máte ho v ruke a dobre si ho prezeráte z každej strany, najskôr natočíte z jednej, potom z druhej, potom skúsite vtáčiu perespektívu. Dobre sa na to jablko pozriete z každej strany, prípadne ho porovnáte s hruškou, alebo marhuľou. Tak nejako podobne sa dá na hodine pracovať s témou. Dobre si ju pozrite s ľuďmi nejakým ľahším cvičením, potom pridajte intenzitu, trošku si ju zoberte z inej strany, prípadne ju porovnajte s protikladom. Ak sa napríklad venujem sedu s výkrutom, ktorý je typický jasnou trojuholníkovou formou, kde dominuje hlava až s určitou dávkou prísnosti, a porovnám ju s niečím sviežim a ľahkým ako sviečka či strom, ten rozdiel hneď cíti väčšina ľudí. Mať zdravý nárok na ľudí, čo znamená primeraný ich pohybovým schopnostiam, a mať aj nárok na seba ako učiteľa, aby sa k téme každý aspoň o krôčik priblížil. Menej pohybliví ľudia len ťažko zažijú prísnu formu v sede s výkrutom, ak sa tam nevedia ani rovno posadiť a všetko ťahá, ale vedia si ju sprítomniť v ľahšej verzii, s vystretými nohami. Prípadne im dám dopomoc, sprítomním im tému gestom alebo dobrou ukážkou. Netreba sa báť experimentovať s ľuďmi, ale cieľ a téma by postupne sa mala dostať čo najbližšie k ľuďom, aby sa mohla prebudiť a začať v nich postupne pracovať.
Ako to všetko súvisí s praktickým životom? Budem teraz trošku odvážna, ja tvrdím, že ak sa človek v pohybe naučí jasne si stanoviť cieľ a pracovať na ňom kým ho nedosiahne, alebo ak sa v intenzívnom pohybe naučí okrem vlastného nasadenia aj citlivo vnímať okolie, prípadne ak sa v pohybe naučí zachovať pokojnú myseľ aj počas náročných pozícii, i obrátených pôloh, bude to vedieť využiť aj v praktickom živote. Jasným stanovením témy, a jej naozajstným dobrým prepracovávaním, jej sprostredkovávaním si ľudia vedia osvojiť schopnosti, ktoré v praktickom živote akoby našli. Pri škorpiónovi je to neustála premena k lepšiemu, pri strome spojenie človeka s jeho okolím a zodpovednosť, ktorá z toho spojenia vyplýva. Zákonitosti, ktoré človek spozná v pohybe, vie potom pekne a ľahko aplikovať do života a žiť zase o trošku krajšie. Jasným výberom témy, dobrým pozorovaním ľudí na hodine a hlavne tvorivou prácou s témou a ľudmi vie jogový učiteľ naozaj obohatiť život svojich žiakov, vie im sprostredkovať impulzy a myšlienky hodnotné pre ich život a ich okolie.
Autorka článku: učiteľka jogy Paula Dobiašová